Kone boli celé tisícročia, než ľudia vynašli vlaky a automobily, rýchlym a spoľahlivým dopravným prostriedkom. Tieto pôvabné zvieratá sú totiž nielen veľmi rýchle, ale aj inteligentné, a tak ich možno ľahko vycvičiť. Dnes žije na Zemi viac než 75 miliónov domestikovaných koní a je ich vyše 100 plemien. Do čeľade koňovitých zaraďujeme okrem koní aj somáre a zebry. Krížence koní a somárov sú muly a mulice. Pre kone sú charakteristické vysoké končatiny, chodidlá ukončené kopytami, dlhý chvost a hriva na šiji. Citlivý čuch, dobrý zrak a výborný sluch svedčia o tom, že kone sú vždy v strehu, pripravené ujsť pred nebezpečenstvom. Kone, somáre a zebry sa živia takmer výlučne trávami, ktoré spásajú ostrými prednými zubami.
Vďaka očiam umiestneným v hornej časti hlavy má kôň výborný rozhľad. Má veľmi dobrú pamäť, cestu si zapamätá lepšie ako pohonič a svojho gazdu si pamätá aj po dlhšom odlúčení. Veľké ušnice sa natáčajú, a tak kôň ľahšie určí smer, odkiaľ prichádza zvuk. Odborníci vedia určiť vek koňa podľa počtu, veľkosti a obrúsenia zubov potravou. Väčšina dospelých koní má 40 – 42 zubov. Chvostom s dlhými vlasmi kôň odháňa hmyz. Chvost používa aj pri komunikácii. Výška koňa sa meria od zeme po lopatky ( kohútik – najvyšší bod v línii pliec ). Shireské kone sú najväčšie, shetlandské poníkyzase najmenšie.
Kone kráčajú na špičkách prstov. Na každom chodidle majú pomerne tvrdé kopyto – je to vlastne premenený tretí prst. Kosti v kopyte sú potiahnuté škárou, ktorá obsahuje veľké množstvo ciev a nervov. Povrch kopyta tvorí rohovinové puzdro, ktoré sa skladá zo steny, z chodidla a zo strelky. Strelka pôsobí ako tlmič nárazov pri behu. Kone sa podkúvajú železnými podkovami, ktoré chránia kopytá na tvrdých cestách. Kone sa pohybujú krokom, klusom alebo cvalom. Keď kôň cvála, pri každom skoku má na zlomok sekundy všetky štyri kopytá vo vzduchu. najrýchlejšie dostihové kone cválajú na kratšiu vzdialenosť rýchlosťou vyše 65 km/h.
Kone boli v minulosti nenahraditeľnými pomocníkmi ľudí – ťahali koče, vozy, pluhy. V niektorých krajinách sa kone, muly a mulice aj dnes používajú namiesto áut napríklad pri obrábaní pôdy, rozvážaní hnoja a doprave úrody na trh. Dôležitú úlohu zohrali i vo vojnách. Dnes ľudia využívajú kone tam, kde sa nedostanú autá, a hlavne pri rekreačných aktivitách, ako je jazda na koni, parkúr, pólo, rodeo, rovinný, prekážkový a klusácky dostih. Víťaziace športové kone majú hodnotu aj niekoľko miliónov dolárov a prvá cena na niektorých konských dostihoch býva naozaj lákavá.
Divý kôň Prezewalského je blízky príbuzný domestikovaných koní. Stáda týchto koní žili kedysi na vysokých planinách Mongolska a severnej Ázie. Dnes ostalo na celom svete už len niekoľko stoviek týchto zvierat v zoologických záhradách a prírodných rezerváciách.
Somár domáci, podobne ako kôň, pomáha ľuďom celé tisícročia prepravovať náklady. Medzi ťažné zvieratá rátame aj mulicu, kríženca kobyly koňa a žrebca somára. Dnes žijú dva druhy divých somárov. Somár divý núbijský, ktorého domovom je severozápadné Somálsko, a somár ázijský kulan, ktorý obýva ázijské stepi. Somáre potrebujú veľmi málo vody a v prírode sa živia tvrdými, ostrými trávami. Podobne ako ostatní príslušníci čeľade koňovitých aj samica somára rodí vždy len jedno žriebä. Mláďa sa už niekoľko minút po narodení vie postaviť na nohy.