Kto niekedy pozoroval mačku, ako sa zakráda ku koristi, iste mu napadlo, že je príbuzná tigrom alebo levom. Mačky sú vďaka svojej obratnosti a sile dobrí lovci, navyše majú ostré zuby a pazúry i zrak uspôsobený na nočný lov. Ak má mačka domáca možnosť vyjsť z domu do prírody, chytá malé hlodavce, menšie vtáky, hmyz a iné živočíchy. Väčšina vyšľachtených plemien mačiek nie je schopná žiť dlhší čas vo voľnej prírode, lebo ich ľudia doma zvyčajne hýčkajú, a tak sa nevedia samy o seba postarať. Predkom dnešných mačiek je mačka plavá, ktorá žila na Zemi už pred miliónom rokov. Rozšírila sa z Afriky do Ázie a Európy, neskôr v Afrike zdomácnela a pomáhala ľuďom zbavovať sa škodlivých hlodavcov z obilných sýpok. Neskôr vyšľachtili chovatelia rôzne typy mačiek – napríklad dlhosrsté perzské a angorské, modrostrakaté krátkosrsté, dokonca aj bezchvostú mačku zvanú manx. Pred tromi tisíckami rokov sa mačka domáca rozšírila v Egypte, kde ju uctievali ako božstvo. Dnes je na svete vyše 500 miliónov domácich mačiek.
Existuje vyše 100 uznaných plemien mačiek a nepreberné množstvo krížencov. Šľachtitelia vytvárajú pomocou výberu ( selekcie ) nové plemená. Bombajská mačka je plemeno vyšľachtené v Spojených štátoch po roku 1970. Vznikla krížením barmskej mačky s čiernou americkou krátkosrstou mačkou. Má nezvyčajne krátku a hustú srsť, ale inak si zachovala všetky základné mačacie črty. Mačka divá sa podobá bežným domácim pruhovaným mačkám, je však mohutnejšia a má huňatejší chvost. Mačka sfinx bola vyšľachtená oko roku 1960 z mačiat, ktoré sa narodili bez srsti. Iba na tvári, hrudi a končeku chvosta má jemnú tmavú srsť. Takáto mačka bez srsti by ťažko mohla žiť dlhší čas vo voľnej prírode.
Mačka má výnimočne vyvinutý zmysel pre rovnováhu, vďaka čomu sa môže šplhať po stromoch a chodiť po úzkych rímsach. Zmysel pre rovnováhu využíva aj pri love. Pri páde na chrbát dokáže rýchle zareagovať, lebo orgán rovnováhy v uchu jej napovie, ako má dopadnúť na labky. Mačka najprv obráti k zemi hlavu, potom telo a nakoniec dopadne na všetky štyri nohy. Zrenica mačacieho oka sa v tme doširoka roztiahne, aby sa do oka dostalo viac svetla, pri silnom svetle sa naopak stiahne na malú štrbinu. V zadnej časti vnútra oka je vrstva buniek, ktoré odrážajú svetlo a spôsobujú ,,svetielkovanie“ očí. Mačky sú známe aj svojou čistotnosťou. Denné strávia najmenej hodinu čistením srsti. Robia to drsným jazykom a navlhčenými slinami. Odstraňujú tým zo srsti odumreté chlpy, masírujú a prekrvujú kožu. Vďaka čisteniu je srsť lesklá a hladká. Mačka domáca sa správa podobne ako jej divo žijúci príbuzní. Chované mačky si síce potravu nemusia zháňať samy, ale aj tak sa prejavujú ako lovci. Aktívne sú hlavne skoro ráno a večer – vtedy sa často zakrádajú, akoby chytali korisť. Väčšina týchto prejavov je inštinktívna, čiže vrodená. Mačka sa ich nemusí učiť a zachováva si ich aj v prípade, že vôbec nežije v spoločnosti iných mačiek. Vďaka svalnatým nohám a pružným kĺbom mačka dobre skáče. Prv než skočí, pohľadom odhadne vzdialenosť. Ak sa jej javí priveľká, hľadá inú cestu. Mačka má citlivý čuch, takže ľahko zavetrí myš či inú korisť. Vzápätí sa k nej začne s nastraženými očami a ušami pomaly a nečujne prikrádať, a keď sa dostatočne priblíži, skočí na ňu, zatne do nej pazúry a zvyčajne jej zlomí väz.