Plazy sú stavovce so zrohovatenou kožou a nestálou telesnou teplotou. Dýchajú pľúcami. Medzi plazy zaraďujeme väčšinu živočíchov pokrytých rohovinovými šupinami. Niektoré žijú na suchej zemi, iné vo vode. Sú to studenokrvné živočíchy, čo znamená, že si nevedia samy regulovať telesnú teplotu. Potrebujú k životu veľa slnečnej energie, preto sú rozšírené hlavne v teplejších oblastiach. V porovnaní s cicavcami, ktoré si vytvárajú teplo vlastným telom, si telesnú teplotu regulujú tak, že sa buď slnia, čím sa teplota zvyšuje, alebo sa ukryjú do tieňa, aby sa neprehriali. Plazy sú veľmi stará skupina živočíchov ( asi 300 miliónov rokov). Priamymi predkami dnešných plazov boli dinosaury, ktoré sa objavili na Zemi asi pred 200 miliónmi rokov a náhle vymreli pred 65 miliónmi rokov. Dnes poznáme asi 6 600 druhov plazov. Delíme ich na štyri hlavné skupiny: jaštery, korytnačky, krokodíly a šupináče.
Jaštery žijú v rôznych biotopoch s výnimkou otvorených morí a ďalekého severu. Najväčším jašterom je mohutný varan komodský ( meria až 3 metre ) a najmenším gekónik trpasličí ( nemá ani 3 centimetre ). Typickým predstaviteľom jašterov je leguán so štíhlym telom, dlhým chvostom a silnými nohami zakončenými piatimi prstami. Netypický tvar tela majú napríklad scinky – sú dlhé, s kratučkými nôžkami ( niektoré sú dokonca beznohé ), no napriek tomu sa scinky pohybujú rýchlo, akoby v sypkom piesku ,,plávali“. U nás žije slepúch lámavý, ktorému končatiny počas evolúcie úplne zakrpateli. Jaštery kladú takisto ako iné plazy vajíčka do zeme alebo ich ukrývajú do rôznych skrýš.
Korytnačka je plaz, ktorého telo je pokryté pancierom. Má malú hlavu, v dospelosti s bezzubými ústami, krátke nohy a chvost. Pancier je zložený z brušnej a chrbtovej časti a pri ohrození slúži korytnačke ako úkryt. Korytnačky sú rôznej veľkosti, sú prevažne mäsožravé, ale živia sa aj rastlinnou potravou. Vajcia najčastejšie kladú do piesku. Medzi najznámejšie patrí korytnačka obrovská, ktorá sa dožíva až 200 rokov a kareta obrovská žije v teplých moriach. Na Slovensku sa vzácne vyskytuje zákonom chránená korytnačka močiarna.
Krokodíl sa nehybne vznáša vo vode a vyzerá ako kus plávajúceho dreva. Je však vždy pripravený zaútočiť na korisť. Krokodíly pripomínajú praveké zvieratá – a naozaj, už v čase, keď žili dinosaury, plávali v pravekých močiaroch. Rad krokodílov sa delí na čeľade: krokodílovité a aligátorovité, kam patria aligátory a kajmany, a gaviálovité s jediným zástupcom gaviálom indickým. Krokodíly žijú v riekach, jazerách a močiaroch. Sú to mäsožravé plazy a lovia všetko, čo im príde do cesty. Ich hlavnou potravou sú ryby a iné väčšie vodné živočíchy. Ak natrafia na brodiace sa zviera, vrhnú sa naň, strhnú ho do vody a mocnými čeľusťami ho usmrtia. Krokodíly často napádajú aj ľudí.
Najznámejšou skupinou plazov sú hady. Vyznačujú sa dlhým beznohým telom a šupinatou kožou. Sú rozšírené po celom svete okrem chladných oblastí, najvyšších pohorí a niekoľkých ostrovov. Väčšina druhov vie dobre liezť a plávať. Korisť usmrcujú zadusením ( pytóny a veľhady) alebo vstrekovaním jedu ( kobra). Rýchle hady lovia hmyz, malé vtáky a cicavce. Slepé hady žijú skryto a živia sa väčšinou mravcami alebo termitmi. Z 2 700 známych druhov je vyše 400 jedovatých, ale pre človeka je smrteľne nebezpečných iba málo z nich. Medzi jedovaté druhy patrí napríklad kobra, korálovec, mamba a vretenica.
